„Dva roky sú málo času na takýto veľmi ťažký a bolestivý čin. Myslím si, že to bude navždy tak nejako súčasť môjho príbehu, že to nie je asi niečo, čo človek len tak akoby zabudne. Stále hľadám nejaký čas a priestor, ako to spracovať“, hovorí Roman Samotný, ktorý sa stal spolu s Matúšom, Jurajom a Radkou symbolom krvavého útoku pred Teplárňou na Zámockej ulici. Kým LGBTI ľudia denne riešia nenávistné útoky, verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský komunikuje s politikmi, aby sa minimalizovali problémy ktoré vznikajú napríklad pri komunikácii členov komunity so štátom. Bolestné situácie na matrikách pri zmene dokladov po tranzícii by mohli vyriešiť usmernenia. Ako hovorí R. Samotný: „Majú problém sa zamestnať, vybrať si balík na pošte, založiť si účet v banke a chcú žiť iba obyčajný banálny život bez toho, aby sa možno museli rokovať s pani na pošte, že či sa majú vyzliecť, pretože doklady nesedia s tým, ako daná osoba pôsobí. Toto by naozaj iba zjednodušilo, umožnilo dôstojný život desiatkam ľudí a myslím si, že to nijako neohrozí krajinu. Slovensko je jednou zo šiestich krajín Európskej únie, ktoré nemajú právne ukotvený zväzok ľudí rovnakého pohlavia. V budúcnosti by sa podľa predbežných prísľubov mohlo uvažovať o zväzku na základe bývania v jednej domácnosti. Verejný ochranca práv apeluje: „Krajiny, ktoré prijmú, nemusí to byť manželstvo, ale aspoň nejaký právny rámec pre osoby rovnakého pohlavia prispejú k zníženiu stigmatizácie. Registrované partnerstvo, môže to byť nejaká úprava v Občianskom zákonníku, to je jedno. Ale bežní občania, keď vidia, že zákonodarca prijal úpravu, vzťahy sú z pohľadu právnej kvality rovnocenné. Ten pár, ten vzťah, tá romantická láska sa legitimizuje. Ja hovorím, že to právo má aj takú prevýchovnú funkciu v spoločnosti. A tu by som práve očakával, že ak sa teda zhoršuje nálada, okrem toho, že by si malo Slovensko splniť ľudskoprávny záväzok, ktorý vyplýva z judikatúry, že by tým prispel parlament k utíšeniu a k upokojeniu. Osoby by sa mohli cítiť byť ako plnohodnotné, lebo súuznané právnym poriadkom, aby nemuseli ísť na tú pohotovosť partneri s nejakou plnou mocou na zmluvnej báze niečo dokazovať.“ Verejný ochranca práv tak mieni „nenásilnou“ formou presviedčať poslancov a vládnych predstaviteľov aspoň o drobných ústupkoch pre páry, ktoré napríklad uzavrú zväzok v zahraničí: „Budem sa snažiť ako keby nenásilne, nenátlakovo hovoriť, presviedčať parlament. Tak keď už máte na stole zákon o pobyte cudzincov tu, prosím vás ukotviť, že keď si Slovák v USA alebo vo Veľkej Británii bude chcieť to partnera doniesť na naše územie, budú tu chcieť žiť a od tej cudzineckej polície dostať ten trvalý pobyt na účel zlúčenia rodiny, tak aspoň umožnite tým našim Slovákom, priviesť si toho manžela, partnera.“ Nenávistných útokov neubudlo. Práve naopak. Za nespravodlivo rozdielny však LGBTI ľudia považujú prístup štátu k odhaľovaniu a trestaniu pisateľov útočných odkazov v porovnaní s pisateľmi, ktorých útoky smerujú na Roberta Fica. „Je to stále rovnako zlé. Keď robím podujatia, píšu tam pravidelne ľudia, ktorí vlastne hovoria, že by tam mohol prísť terorista a vlastne vyzývajú k násiliu. Alebo schvaľujú ten teroristický útok, ktorý sa stal na Zámockej. A je pre mňa veľmi smutné, že kým po atentáte na Fica sa tieto narážky a schvaľovanie toho atentátu prísne trestalo, my to naozaj vôbec nevnímame, že by sa prísne trestalo schvaľovanie teroristického útoku na Zámockej, pretože je to dokonca schvaľované alebo relativizované aj mnohými predstaviteľmi tejto koalície.“ Aj preto verejný ochranca práv vyzýva politikov, aby uvážlivo volili slová pri téme o ľu