Disinfo Report Infosecurity.sk

Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos.

Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?

Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.

Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.

Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.

Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?

Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.

Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.

Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?

Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.

Vieme, že slová majú svoju silu, majú svoj efekt. Ten prechádza z online sveta aj do toho fyzického. Historická skúsenosť nás naučila, čo sa môže stať, keď sa normalizuje nenávistný jazyk, keď sa vyzýva alebo schvaľuje násilie voči skupine ľudí. Vieme, že nemoderovanie vytláča z diskusie menšiny, či už náboženské alebo sexuálne, ale aj ženy celkovo. A to má vplyv na celú spoločnosť, ktorá sa ďalej polarizuje.

Nakoľko sa nenávisť objavovala v komentároch prezidentských kandidátov počas kampane? Dokázali si kandidáti komentárové sekcie účinne moderovať? Kto každý je členom iniciatívy Bez hejtu a čomu sa kampaň venuje? Koľko percent nenávistných komentárov bolo podľa analýz Bez hejtu na Facebooku počas minulého roka? Na akých stránkach sa objavovalo najviac hejtu?

Ako pomáha umelá inteligencia vytrénovaná na slovenský jazyk moderovať online diskusie? Aké sú výhody tejto moderácie oproti aktivite ľudských moderátorov? Je možné vďaka AI odhaľovať aj nenávistné prejavy či dehumanizáciu v komentároch? Akú úlohu hrajú špecifiká lokálnych jazykov? Prečo je obmedzením moderácie obsahu fungovanie samotných online platforiem?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s CEO a spoluzakladateľom spoločnosti TrollWall Tomášom Halászom.

Každý človek môže do istej miery myslieť konšpiračne. Je to pravdepodobne niečo, čo je evolučne dané ako tendencia pozerať sa v niektorých situáciách na svet prizmou sprisahania alebo konšpirácie. Na jednej strane sledujeme globálne konšpiračné teórie, ktoré cirkulujú verejným priestorom po desaťročia, na druhej strane sú to však aj špecifické lokálne témy.

Aké lokálne či národné témy boli na Slovensku zneužité pre vytvorenie konšpiračných teórií? Ako prebieha etablovanie konšpiračných naratívov v spoločnosti? Čo ukazujú dáta komparatívnych výskumov v oblasti konšpiračného myslenia a ako by sme ich mali interpretovať? Z akých špecifických politických skúseností na Slovensku môže vyplývať prevaha nefaktického obsahu? Ako sa to prejavuje v témach Covid-19 alebo antivedeckých presvedčení?

Prečo do konšpiračného myslenia vstupujú otázky spoločenského statusu či demografických faktorov? Prečo sa dnes vzmáha ultrakonzervatívny suverenistický príbeh o úpadku Západu a ako sa to prejavuje v bežnom diskurze? Ktoré negatívne faktory ovplyvňujú uvažovanie o vede či medicíne a ako sa spájajú s témou kapitalizmu? Koho dnes môžeme označiť ako charizmatického lídra a ako týmto osobám pomáhajú sociálne siete?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským.

Medzi mimovládne organizácie patrí všetko to, čo nie je riadené vládou. Teda všetko to, čo nepatrí pod rôzne ministerstvá a štátom zriadené organizácie možno chápať ako neziskovku alebo mimovládnu organizáciu. Vytvárané sú za účelom všeobecne prospešného cieľa a nemajú za cieľ získavať peniaze v zmysle zisku.

Prečo sú dnes mimovládne organizácie a neziskovky vykresľované ako nepriateľ štátu a čo je cieľom kritiky namierenej voči nim? Aké rôzne mýty či nepravdy o mimovládkach sú šírené vo verejnom priestore a akých tém sa najčastejšie týkajú? Prečo sú tieto klamstvá nebezpečné a čo môže byť dôsledkom ich etablovania? Ako zakotvuje činnosť mimovládnych organizácií slovenská legislatíva?

Prečo si neziskovky zakladajú aj politici alebo dezinformačné platformy? Z čoho pramení rastúca nevôľa voči tretiemu sektoru a ako sa vývoj na Slovensku podobá situácii v USA a v iných častiach Európy? Akým finančným či bezpečnostným dôsledkom rastúcej nenávisti voči tretiemu sektoru čelia predstavitelia mimovládnych organizácií? Čomu sa venuje kampaň Lepší život pre všetkých a ako ju môže verejnosť podporiť? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorom Občianskej platformy pre demokraciu Jánom Orlovským.