V aforizmoch obnažoval ľudskosť. Majster paradoxu Tomáš Janovic
Description
Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka.
„Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.
Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie.
„S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.
Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:
· Čo si hovorímev každom režime: prežime.
· Čo moja žena povie, toplatí(m).
· Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.
· Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.
· Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.
· Hovoríte, že za všetko
môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.
· Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.
· Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.
· Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.
· V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.