Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej. Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí. Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste: Čo si hovoríme v každom režime: prežime. Čo moja žena povie, to platí(m). Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo. Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo. Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť. Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy. Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud. Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok. Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej. V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.