Celé roky som si myslela, že som divná - tak negatívne. A teda, že som iná. Je ale inakosť naozaj nežiaduca? Nie je to tak, že každý z nás potrebuje o sebe vedieť, že je v niečom iný ako ostatní a tiež povzbudenie, že je to v poriadku tak ako to je? Veď aj otlačok prsta má každý z nás iný a nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými otlačkami. Už len tento detail mi hovorí, že to bude takto dobré... Tak teda, náš rozhovor o inakosti. O tej našej, ale aj o inakosti našich detí.