„Na výchovu dieťaťa treba celú dedinu“: hovorí jedno staré porekadlo. Deti, ktoré majú pravidelný kontakt so starými rodičmi alebo inými dôležitými dospelými sú emočne odolnejšie a šťastnejšie. Ak nemáte v okolí svoju babičku alebo dedka, skúste si tú svoju nájsť. A to platí aj naopak. Ak ste po 50tke a chýba vám kontakt s deťmi. Babička zo susedstva je projekt, ktorý spája mladé rodiny so seniormi zo susedstva. A o tom nám prišla do podcastu porozprávať Danka Nemcová. Viac info o projekte:...

Riško Kostovčík má 8 rokov a k tomu mikrodelečný syndróm 1p36.33 a duplicitu na 9q chromozóme. „Nie sú to len čísla, je to môj syn, ktorý má ojedinelú genetickú diagnózu“ hovorí mama Hanka, ktorá prijala pozvanie do podcastu. Veľmi otvorene nám porozprávala o tom, aké to je vychovávať dieťa so špeciálnymi potrebami. Viac o ich príbehu si môžet prečítať tu: Riško Kostovčík - Úsmev pre druhých (usmevpredruhych.sk)

Katarína Malovcová je v jednej materskej škole už 46 rokov. Začala ako učiteľka a už niekoľko funkčných období pôsobí ako riaditeľka. Rozprávali sme sa o tom, ako vyzerá bežný deň v škôlke, čo by mali nastupujúce deti ovládať a či sú naozaj z roka na rok "horšie". 

Pozvanie do podcastu prijala Katka Ščevlíková, ktorú poznáte z Milujem Slovensko band. S Katkou si občas napíšeme a „posťažujeme sa“ na materstvo. Tak sme si povedali, že to posunieme aj vám. Všetky tie pocity ťažoby, neistoty, porovnávania a spochybňovania.

Zastavil ma na chodbe náš sused a pýtal sa, čo v byte robíme. Dievčatá strašne dupú a kričia. A áno, samozrejme. Má pravdu. Ale jemu som nič nehovorila. Len tak som tam stála a chcela odísť. Veľmi sa snažím dievčatá napomínať, vysvetľovať. Dokonca sa hráme! Že chodba je akvárium a baby sú rybičky. Nie vždy sa to ale podarí. A tak v najnovšej časti spolu s Jankom a aj vašimi príbehmi rozoberáme susedské vzťahy. 

V tejto veľmi užitočnej časti sa dozviete, že existuje aj zdravý sopeľ, že vírusy sa prenášajú ešte pred prvými príznakmi, a tak ranný filter v škôlkach úplne nedáva zmysel. Čo to je choré dieťa, ako dlho by malo to ozaj choré zostať mimo kolektívu a aké dieťa do kolektívu ísť môže? Rozprávali sme sa s pediatrom Jakubom Géczom.

Toto by mohla byť aj charakteristika našej staršej dcéry, ale v tejto časti som tým myslela skôr seba. Niekde v úvodných častiach som hovorila, že nekričím. A ak ste si vtedy povedali "počkaj keď", prišlo to. A dokonca aj horšie pocity z materstva, zo mňa... Veď počúvajte. K 100. epizóde sme si zavolali aj psychologičku Romanku Mrázovú.

Po vianočných prázdninách som potrebovala byť bez detí. A tak som sa veľmi tešila na náš plánovaný výlet do Milána. Náš – len ja a Janko. Nedopadlo to úplne podľa predstáv. Táto časť je o znovuzamilovaní, futbalových fanúšikoch, oddychu a chorobe.

Kedysi som milovala kôpor, teraz ho nemôžem ani cítiť. A niečo podobné sa mi stalo s prázdninami. Keď máte prácu, ktorú milujete a deti, ktoré vás fyzicky aj mentálne ubíjajú, sú prázdniny katastrofa. Keď som si brala teraz dovolenku, chcelo sa mi plakať... A to je zistenie týchto dní. Rovnako ako to, že ja som prosto nematerský typ. Prebehli sme si v skratke aj sviatky a Ježiška.

Denník nadějného kysučana mi ide v hlave, odkedy sa ochladilo. A do toho aj na západe napadol sneh. Síce iba na dva dni ale ja už som ho mala vyše hlavy. Táto časť je venovaná všetkým silným ženám žijúcim vo vyšších polohách našej malebnej krajiny. Verím, že sa v rozprávaní o zime nájdete.

Po predchádzajúcej emotívnej časti sme trochu dlhšie hľadali odvahu posadiť sa za mikrofóny. Na chvíľku sme sa k nej aj vrátili. Prebrali sme si aj patálie s okuliarmi, ktoré Anka odmieta nosiť a hlavne halucinácie, ktoré v noci prekvapili Janka. Anička mala teplotu a blúznila.

Jeseň doľahla aj na naše inak veselé pohľady na život. Toto je jedna z najdepresívnejších častí aké sme kedy nahrali. Dokonca boli aj slzy. A prekvapivo nepatrili Anke. Ako dosiahnuť, aby dieťa v škôlke poslúchalo sme si prešli aj s detskou psychologičkou Romankou Mrázovou, u ktorej som si rovno zajednala sedenie.

Úplne prirodzene - tak trochu zabúdame na otcov. Predsa len, im sa ten život až tak nezmenil, stále chodia do práce, udržiavajú sociálny kontakt s ľuďmi, ktorí vedia rozprávať. Ale aj otcovia môžu mať pocit „nenaplnených potrieb“ ktorý sa potom pretaví do nie úplne tolerantného prístupu k deťom. A aj ten náš tato má svoje potreby a tiež sa vie hnevať. Ako to u nás vyzerá, keď nie je všetko ideálne si povieme v tejto časti podcastu.

Každý viacrodič dúfa, že jeho deti sa budú bezhranične milovať a budú spolu pekne vychádzať. Realita býva ale často iná. Vzťahy sú komplikované aj v dospelosti, deti to majú o to ťažšie. Lomcujú nimi emócie, ktoré nevedia ovládať a v návaloch zlosti sa dievčatá aj u nás doma menia na Mortal Kombat.  A potom sa stískajú, chichocú a pusinkujú. Táto časť bude o súrodeneckej rivalite. Rozprávať sa budem aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Jankov dedko nám počas každého rodinného stretnutia pripomínal, ako sa musí hanbiť, keď ide po dedine, lebo pravnučky stále nie sú pokrstené. Keďže nám orientovanie sa podľa toho "čo ľudia povedia" nikdy nebolo blízke, pokrstiť sme dievcatá dali, až keď prišiel správny čas. Kika mala necelý rok a pol a Anka dva mesiace po tretích narodeninách. Ako to prebiehalo si môžete vypočuť v tejto časti podcastu.

Táto časť sa mohla volať aj miš-maš, lebo sme naozaj prešli všeličo. Od srandolží vašich detí, cez absenciu v škôlke, až po fungovanie gastro podniku cez obed. Oslovila som aj pediatra Jakuba Gécza, aby vysvetlil, ako je to s tým obávaným žltozeleným sopľom.

Toto slovo vymyslel Janko počas nahrávania. A tak sa mi zapáčilo, že ho budem používať aj v bežnom živote. Aké srandovné lži si začala naša Anka vymýšľať, vám prezradíme v tejto časti my dvaja s Jankom. Prečo asi to robí, nám skúsi vysvetliť psychologička Romanka Mrázová.   

Po troch rokoch rodičovania to prišlo - prvý krvavý úraz. Kika spadla zo stoličky v kuchyni a rozrazila si obočie. A ja som si nebola istá, či to treba šiť, alebo to zvládneme len tak doma. No a na túto otázku sa pokúsime nájsť odpoveď aj s pediatrom Jakubom Géczom.

Čo nás na týchto prvých troch rokoch najviac prekvapilo? V tejto časti hodnotíme doterajšie obdobie s našou Aňou. A pridali sme aj pár vašich komentárov. Ako ste prvé tri roky s deťmi zvládali vy.

Hoci som sa po pôrode prvej dcéry hrdo bila do pŕs a tvrdila, že dieťa je parťák a nie prekážka, predsa len som s odstupom času pochopila, že niektoré veci spolu nedávame. Či už z vlastnej pohodlnosti, alebo "pre pokoj v rodine". Kam ste s deťmi prestali chodiť vy a kam sme prestali chodiť my - o tom je táto časť podcastu.

Anka bola na logopedickom vyšetrení a v tejto časti vám o tom s mojou pomocou porozpráva. Nahrávala som si ju doma, lebo v štúdiu s nami nespolupracovala. Prejdeme si ako vyšetrenie prebiehalo, čo sa u logopéda robí a prejdeme si aj to, kedy ho navštíviť.

Vrátili sme sa s Jankom v čase. Boli sme na koncerte. Mimochodom, na najväčšom v doterajšej histórii koncertov na Slovensku. Stáli sme na jednom mieste 5 hodín, dali si jedno pivo za 6 eur, spali na vlakovej stanici a rovno z vlaku sme išli pracovať. Ako zamlada. Deti boli zatiaľ u starkej v Žarnovici a ja z tohto zážitku čerpám energiu doteraz (týždeň po koncerte).

Veríme, že ich bude čím ďalej, tým menej. Anka už nenosí plienku na noc. A občas to dopadne tak, ako to dopadne: „Maminka, ja som sa pocikala“. Ako naučiť dieťa, aby vydržalo v noci necikať alebo zobudiť sa na potrebu? To si povieme aj so Zuzanou Guzmickou z Lepší spánok bábätiek.

Je skvelé, že Anka je bezprostredné nebojácne dieťa, ktoré sa nepotrebuje držať maminej sukne. Vždy som také chcela mať. Akurát to so sebou prináša jeden dosť výrazný problém. Anka nemá problém sa kamkoľvek vybrať sama a objavovať svet na vlastnú päsť. Občas je to dosť nebezpečné. V tejto časti podcastu padnú aj užitočné rady, kedy s úrazom hlavy navštíviť urgentný príjem.