Určite ste zažili vo svojom živote výzvy, ktoré vás posunuli vo vašich limitoch a bolo to pre vás prospešné. Viete, že ste sa po jej zdolaní cítili omnoho lepšie. No isto ste sa stretli aj so situáciami, ktorých zvládanie, zvlášť dlhodobé, vás frustruje až ničí. Kde je tá hranica, dokedy je nejaká výzva pre nás ešte prínosná a kedy je rozumné nepokračovať ďalej? Spomenuli sme si na naše pohybové výzvy, výzvy vo vzťahoch a často aj vo vzťahu samej k sebe.

Porozprávali sme sa o tom, či sú deti zmyslom našich životov. Ja (Nika) tvrdím, že nechcem, aby boli. Ak urobím deti zmyslom svojho života, čo bude zmyslom ich života? Budú napĺňať moje očakávania a potreby, len aby ten môj zmysel života bol zrealizovaný? Len aby som ja, ako ich matka, bola spokojná a šťastná, budú sa ony snažiť byť také, ako ja chcem, aby mne bolo dobre? Vlastne sa mi tieto vety až zle píše. Viem, že mnohí sme toto zažili... ten tlak na to, že musíme spl'ňať očakávania...

Čakáme na dovolenku, že si oddýchneme, že nám konečne bude dobre, že utečieme od reality a všedných dní... 0čakávame zázrak v priebehu 7 dní. Ale ako to nakoniec v skutočnosti dopadne? Ak sa naše očakávania nenaplnia, ak prídu nepredvídané okolnosti, naša frustrácia narastá a namiesto oddychu zažijeme únavu a po dovolenke by sme potrebovali ďalšiu dovolenku. Aj pri dovolenke je potrebné poznať seba samého, vedieť, čo mi robí dobre a naopak, čo ma ubíja. Vedieť, čo chcem a čo naozaj nechcem. A...

Veronika má malé deti. A to je extrémne náročné. Deti sú na nás takmer úplne zavislé deň i noc. A rozprávame sa o tom, ako sa starať o seba, ako na seba nezabudnúť, čo pre seba samú urobiť (v minulej epizóde veľmi intenzívne), ale ako to urobiť s tými malými deťmi? Ak je toto Vaša situácia, že máte deti a neviete ako a kedy konečne príde ten čas, že budete aj sama pre seba... počúvajte. Možno Vás budú inšpirovať moje osobné skúsenosti.

Prečo my, ženy, nemáme čas starať sa o seba? V našom prostredí sme takmer všetci zvyknutí, že žena je tá, ktorá sa stará... o všetkých. No často nám nezostáva priestor na postaranie sa o seba. Táto epizóda nie je instantným návodom, ako sa postarať. Každá z nás to musí nájsť sama. No podelili sme sa s vami o naše vlastné zistenia, skúsenosti, aj nepodarené pokusy. Verím, že nájdete inšpiráciu k tomu, ako urobiť prvý (aj ďalší a ďalší...) krok k starostlivosti o seba.

Dýchanie považujeme za samozrejmosť. Ani nám nenapadne, že dýchame... keď dýchame. Vieme si to zvyčajne uvedomiť až vtedy, keď sa nevieme nadýchnuť. A ako dýchame v extrémnych situáciach? Vo väčších nadmorských výškach, pri orgazme, keď nás niečo zaskočí, či nahnevá? A ako dýchanie odráža naše emócie? Čo znamená "niečo rozdýchať" a ako nám to pomáha spracovávať a regulovať naše emócie?

Ako zvyknete reagovať na to, keď vás niekto pochváli? Dáte hneď mnohoslovnú reakciu o tom, ako tie šaty máte iba zo sekáča, že ešte potrebujete schudnúť, že si to ešte potrebujete poriadne doštudovať, že veď to, ža čo vás pochválili, ani zďaleka nie je dokonalé? A pritom tak veľmi túžite počuť, že ste dobré, pekné, inteligentné, šikovné... (dosaďte si sem čokoľvek svoje). Tak o tom sme sa s Veronikou porozprávali, vymenili sme si svoje skúsenosti, zážitky, či už z detstva, ale aj zo...

Je šťastie životným cieľom? A ak nie sme šťastní, tak sme nešťastní? Je to naozaj vylučújuce sa? Ako sa potom dá žiť a byť spokojný vo svojom živote? Poďte si vypočuť náš rozhovor o tom, čo je pre nás šťastie. Trochu sme hovorili aj o manipulácii vo vzťahoch a čo to s nami robí, ako nám to deformuje schopnosť užívať si stabilitu. Aj o tom, že sa nám dejú aj príjemné, aj nepríjemné veci súčasne. Aj o očakávaní "šťastných" rozprávkových koncov, lebo v rozprávke vždy bol šťastný koniec. Aj o...

Vieme sa vyhnúť tomu, aby sme sa nezamysleli nad tým, čo si o mne myslia iní? Už ako malé deti sme sa začali báť, že sa nám budú v škôlke, či v škole smiať. Všade okolo seba počujeme ľudí hodnotiť iných. Aj my často hodnotíme. A tak sa bojíme, že aj nás hodnotia. A to nám nie je príjemné. Ak mám vnútorný rozpor medzi tým, kto viem, že som a kto chcem byť, budem sa trápiť tým, čo si o mne myslia iní. Ak vás táto téma zaujíma, poďte si nás vypočuť.

Čo sú to vlastne emócie, kde sa v nás berú, ako sa nám opakujú, čo s nimi vieme urobiť? Máme vôbec šancu ich nejako efektívne spracovať a nielen potlačiť a tváriť sa, že je všetko OK, aj keď ani zďaleka nie je? Rozprávali sme sa o tom, ako funguje akýsi začarovaný kruh našich emócií.

Začínali sme nahrávať epizódu o začiatkoch. A začínali sme to hneď na niekoľkokorát, lebo nám padal signál. Ale Veronika z toho vykúzlila celú epizódu. Hovorili sme o rôznych začiatkoch v našich životoch. O začiatkoch v cvičení, v mamovaní, v staraní sa o seba... Aké sú začiatky, čo potrebujeme na to, aby sme nezačínali stále odznovu v tej istej veci, čo nám pomáha vytrvať? A je naozaj zlé v niečom začínať opakovane?

Ak mi niekto povie NIE, neznamená to, že odmietol mňa, ale odmietol konkrétnu situáciu. Vedeli ste to? Toto prepojenie môže byť jedným z dôvodov, prečo nevieme hovoriť NIE. Lebo kto by chcel byť odmietnutý? A tak neodmietneme ani my... No a povedať NIE sama sebe je ešte ďalšia kapitola. Ale čo znamená povedať NIE sebe?

Nie som dosť pekná, múdra, inteligentná, vzdelaná, štíhla, upravená, komunikatívna, atraktívna, pokojná, trpezlivá, priebojná, sebavedomá… Jednoducho nie som DOSŤ DOBRÁ. Máme strach byť videné také, aké sme. Prečo a čo s tým?

Celé roky som si myslela, že som divná - tak negatívne. A teda, že som iná. Je ale inakosť naozaj nežiaduca? Nie je to tak, že každý z nás potrebuje o sebe vedieť, že je v niečom iný ako ostatní a tiež povzbudenie, že je to v poriadku tak ako to je? Veď aj otlačok prsta má každý z nás iný a nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými otlačkami. Už len tento detail mi hovorí, že to bude takto dobré... Tak teda, náš rozhovor o inakosti. O tej našej, ale aj o inakosti našich detí.

Trpezlivosť ruže prináša... To ste už určite v živote počuli. Takže by ste mali byť trpezliví. No, čo ak sa nám nedarí tá trpezlivosť? Celý deň riešime prácu, deti, partnera... ako byť trpezliví? A čo sa stane, ak trpezliví nebudeme? Viete čo? Najťažšie je pre nás byť trpezliví sami so sebou. Sme na seba veľmi prísni. A potom to prenášame aj na ostatných. Tak čo s tým?

Čo všetko považujeme za samozrejmosť? Vzťahy, prácu, rodičov, deti, zdravie, mier, jedlo, vzduch, slnko? Vieme si uvedomiť počas všetkých našich každodenných poviností konečnosť toho, čo máme a podľa toho žiť? A myslím tým naozaj žiť, nie len prežívať...

Keď sme nahrávali túto epizódu, netušili sme, že o krátky čas zažijeme tak zásadné prekročenie hraníc vo svete. Táto epizóda je však o tých našich vlastných hraniciach. O tom, čo sú to hranice, ako sa nastavujú, prečo ich potrebujeme, ako sa dodržiavajú...

Dnes sme sem chceli dať epizódu o rešpekte, ktorú máme pripravenú už nejaký ten čas. No spontánne sme sa zhodli na tom, že vás pustíme do nášho prežívania aktuálnych dní. Tých vojnou poznačených. Ja osobne (Nika) som dnešným ranným nahrávaním sama načerpala nové sily. Tak nech aj pre vás je náš dnešný rozhovor pomocou pri svojej vlastnej vnútornej stabilizácii.

Veľmi nepriamo sme sa aj v tejto epizóde dotkli času. Tak trošku z iného uhla pohľadu. Z pohľadu perfekcionizmu. Ten nám vie zobrať viac času, ako si myslíme. A viac, ako si vieme vôbec pripustiť. Čo to je, prečo sa nám to môže diať a možno navigácia k tomu, čo s tým môžeme urobiť. Rozprávali sme sa o perfekcionizme.

Často si hovoríme, že si musíme nájsť čas. Ale dá sa čas nájsť? Alebo chceme mať čas. Ale dá sa čas mať? Až tak veľmi sme v tejto epizode nefilozofovali, skôr sme sa porozprávali o tom, ako prakticky narábať s časom, ktorý máme k dispozícii. A ako ho používať tak, aby nám bolo dobre. Nie len tak, aby sme stihli všetko, čo si myslíme, že stihnúť musíme.

Trvalo to dlho, dlhšie, ako som chcela. Od prvej myšlienky prihovoriť sa vám inak ako len písmenkami na blogu alebo na sociálnych sieťach ubehlo veľa dlhých mesiacov kým som si sadla k mikrofónu a začala nahrávať pár slov. Ale o tom, prečo, čo a ako sa už dozviede v prvej "pilotnej" epizóde. Vitajte pri počúvaní, dúfam, že nám spolu bude dobre :)