"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopnosť nadväzovať kamarátstva sa rapídne zmenila. "Zatiaľ čo pred covidom sa učitelia a učiteľky vykonávajúce dozor počas prestávok sťažovali na to, že deti behajú, lietajú, hrajú ping pong a robia krik, po covide bolo zrazu na chodbách cez prestávky ticho. Ojedinele sedelo pár detí v oddychových zónach, no všetky ťukali do mobilu. Mnoho detí nebolo schopných odpovedať celými vetami alebo komunikovali minimálne," spomína. Vtedy si v škole uvedomili, že sa s deťmi deje niečo nedobré. Rozhodli sa konať a zmeniť situáciu k lepšiemu. Ľahké to však nebolo.