Gejza, Paula, Kristína, Aladár, pes Cvoky, mačka Mafia a samozrejme sused Záviš. Nenapodobiteľné postavy kultového maďarského animovaného seriálu Miazgovci. Sú detstvom generácie Husákových detí, našou generačnou pamäťou, etalónom maďarskej kultúry, vtedy o toľko slobodnejšej. Práve týmto „Simpsonovcom východu“ budú patriť najnovšie Fenomény. Hosťami Zuzany Golianovej budú: prekladateľka z maďarčiny, novinárka Eva Andrejčáková, teoretik popkultúry Juraj Malíček a herec Juraj Kukura alias...

Elektrická gitara bola témou predchádzajúcich Fenoménov a keďže rozprávanie a ukážky rôznych, často raritných gitár trojice gitaristov - Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay malo spolu takmer päť hodín, vybrala Mariana Jaremková ešte niekoľko tém a s nimi samozrejme aj ďalšie gitary z ich vzácnych zbierok.

1. diel: Dejiny elektrickej gitary sú aj dejinami hry na gitaru, ktoré písali hráči ako BB King, J. Hendrix, E. Clapton, J. Page, K. Richards, D. Gilmour, J. Beck, S. R. Vaughan, N. Young, Santana, Satriani a mnohí mnohí ďalší. A s týmito veľkými menami fanúšikovia súčasne skloňovali aj názvy gitár - Les Paul, Telecaster, Stratocaster, SG, Epiphone... A dokonca niekedy aj ich mená, ktoré im dali hudobníci - Lucille, Blackie, Micawber, The Black Strat, Number One… Slávne gitary mali svoje...

Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. Po rekonštrukcii slúži Slovenskej národnej galérii (SNG). O jeho histórii a súčasnosti budú so Zuzanou Golianovou hovoriť dve sestry, dcéry posledného mlynára v tomto mlyne pri Pezinku Gustáva Schaubmara - Kornélia Pätoprstá a Edeltrude Blašková, obe rodené Schaubmarove, etnologička...

Jozefína K. Oravcová patrila k zatiaľ neobjaveným ženám - priekopníčkam v slovenskej histórii. Jej dielo má ale veľký význam nielen v domácom kontexte bohatom na dejinné zvraty. Jozefína bola významná umelkyňa, ale aj aktivistka, ekologička, feministka, antropologička… A bola to práve Jozefína, prateta M. R. Štefánika, po ktorej zdedil vášeň pre lietanie. Jozefína bola prapraprababičkou herečky a performerky Heidi Šinkovej. Jej príbeh spracovala v predstavení Čo na to Jozefína? a viac o...

Hra TETRIS je považovaná za dokonalú hru, je jednoduchá, intuitívna a vysoko návyková. O tomto intenzívnom búme, o hre Tetris, ktorú vytvoril Alexej Pažitnov vo voľnom čase v roku 1984, keď pracoval ako softvérový vývojár pre sovietsku vládu, sa bude autorka rozprávať s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom a budete počuť aj tých, ktorí Tetrisu prepadli a niektorým sa o padajúcich tehličkách aj snívalo; priznali sa k tomu: spisovateľka Vanda Rozenbergová, spisovateľka a editorka Monika...

Slovo, ktoré sa ale dá vztiahnuť na celý repertoár súboru je INTENZITA, nech sa pohybujeme v akomkoľvek emočnom registri. Farma v jeskyni sa stala rýchlo fenoménom, hneď ako sa objavilo toto divadlo prekračujúce hranice žánrov fyzického, tanečného či hudobného divadla a najnovšie aj filmu. Jeho zakladateľom je režisér a choreograf Viliam Dočolomanský, s ktorým nahrávala Mariana Jaremková.

Fenomény vás zavedú do začiatku 19. storočia, k dejinám odievania. Pôjde o jedni konkrétne šaty, majú viac ako dvesto rokov, ich majiteľkou bola mimoriadna žena, príslušníčka šľachtického rodu Zay, Mária Zayová, ktorá ich podľa rodovej pamäti nosila vo Viedni počas Viedenského kongresu. A zároveň ide o najstaršie šaty v zbierke historických textílií Slovenského národného múzea - Historického múzea. Hostkou autorky relácie Zuzany Golianovej bola kurátorka spomínanej zbierky Eva Hasalová.

Na maličkom pódiu hrali dnes už hudobné legendy, vtedy iba začínajúci Television, Ramones, Patti Smith, Blondie, Talking Heads, Dead Boys… O legendárnom klube CBGB sa Mariana Jaremková rozpráva so znalcom NY undergroundovej scény a prekladateľom autorov beat generation Josefom Rauvolfom.

10. februára odišiel vo veku 91 rokov jeden z posledných veľkých klasikov (nielen) španielskeho filmu, Carlos Saura. Režisér, ktorý nakrúcal naozaj do posledného dychu. Máloktorý režisér dokázal tak nahliadnuť do človeka a pritom ponúknuť hlbokú, no nie zbytočne filozofujúcu výpoveď. Sám poznačený traumou zo španielskej občianskej vojny a životom pod Francovou diktatúrou, ktorej bol veľkým kritikom, dokázal hovoriť jednoducho o človeku. Aj o tom hovorili filmová dramaturgička, scenáristka a...

Oživenú bábku Pinocchia stvoril taliansky autor Carlo Collodi na konci 19. storočia. Odvtedy fascinuje čitateľov, čitateľky a inšpiruje ďalších umelcov/umelkyne. O vzniku tejto kultovej postavy z hľadiska literatúry i talianskej kultúry, rôznych interpretácií a výkladov, bude hovoriť prekladateľka talianskej literatúry Miroslava Vallová a o filmových spracovaniach v histórii svetovej kinematografie porozpráva filmový publicista Miroslav Ulman zo SFÚ.

Začínala v 70. rokoch na King´s Road v Londýne, zohrala rolu na britskej punkovej scéne a v závere svojej približne 50-ročnej kariéry módnej návrhárky kraľovali jej modely na mólach v Londýne, Paríži, Miláne i v New Yorku. Módny chameleón. Čo dekáda to iná estetika, no odvaha, chuť provokovať, neustále hľadanie krásy a láska k umeniu ju sprevádzali po celý čas. Zomrela 29. decembra 2022 vo veku 81 rokov. Zuzana Golianová sa o fenoméne Vivienne Westwood rozprávala s historičkou módy a dizajnu...

„Písala jednoducho a tvrdo o svete okolo seba. Je to zrelá a živá divadelná odpoveď na bolesť života,” - písalo sa v dobovej tlači o diele Sarah Kane. Britská dramatička prežila síce krátky, ale tvorivo intenzívny život. Keď sa v 90. rokoch začal presadzovať štýl “in yer face” - u nás známy ako “cool drama” bol to hlas Sarah Kane, ktorý bol najintenzívnejší, možno aj najbrutálnejší, no súčasne najpoetickejší. Mariana Jaremková sa o jej tvorbe rozpráva s autorom a režisérom Silvestrom...

Tohto roku uplynulo 50 rokov, čo uviedli Most SNP do prevádzky, už od roku 1972 spája dva brehy Dunaja. Zuzana Golianová sa venuje tomuto dnes najstaršiemu mostu v hlavnom meste spolu s historikom architektúry z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom.

Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor - to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomienkach režiséra Dušana Hanáka, poetky Mily Haugovej, teoretičky Zuzany Bartošovej a výtvarníka...

Sú ako časové kapsule s dokonale zladeným, na mieru vytvoreným interiérom. Také sú sobášne siene v slovenských mestách a obciach z obdobia normalizácie. Dnešné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová, sa sústredia práve na architektonicko-dizajnérsko-výtvarné spolupráce v týchto priestoroch. Témou sa roky zaoberá historička umenia Sabina Jankovičová

9. novembra si časopis, ktorý navždy zmenil hudobnú žurnalistiku – Rolling Stone – pripomenul 55. výročie vydania svojho prvého čísla. Na obálke bol vtedy John Lennon v kostýme vojaka. O 13 rokov bol na obálke nahý, ikonická fotka Annie Leibovitz vznikla iba niekoľko hodín pred jeho smrťou. S časopisom sú spojené mená autorov ako Tom Wolfe alebo Hunter S. Thompson, jeho román Strach a hnus v Las Vegas pôvodne vychádzal na pokračovanie práve tu. Ktoré obdobie bolo jeho zlatým a je dnes Rolling...

Debut francúzskej spisovateľky Francoise Saganovej Dobrý deň smútok. Útly, zato prenikavý román, vyšiel v roku 1954 a okamžite zarezonoval vo viacerých ohľadoch. Autorka mala len devätnásť a stala sa z nej „značka“. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová pozvala na rozhovor o tejto literárnej prvotine literárnu vedkyňu Silviu Rybárovú z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Krčmy, ale i viechy či kaviarne ako kultúrno-spoločenský fenomén, súčasť identity národa. Nájdeme ich naprieč všetkými umeniami, ale najfotogenickejšia je krčma vo filme. A že sa bez nej slovenský film nezaobíde svedčí aj to, že v rámci cyklu Slovenské kino dostala svoju vlastnú časť. O slovenskej krčme sa Mariana Jaremková rozpráva s režisérom Petrom Kerekesom.

Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku, monumentalistku Mariu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte; venovala sa komornej a exteriérovej plastike, realizovala viacero diel v architektúre. Snáď najznámejšie sú jej sadrove objekty vajcovitého tvaru. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozhovor historičku...

Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu...

V najnovších Fenoménoch sa Zuzana Golianová venuje falzifikátom – napodobeninám originálnych diel, ktoré sú tu tak dávno, ako ľudstvo samo. Sú svedkami našej chamtivosti. Sú jednoznačne negatívnym javom, dokonca trestným činom. Do relácie si pozvala historičku umenia Ninu Gažovičovú z aukčnej spoločnosti SOGA a reštaurátora Miroslava Slúku, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom zámku.

V škole ho šikanujú a je tajne zamilovaný do Pandory napriek tomu, že fajčí a má dokonca aj vlastný zapaľovač. Denníky (nielen pubertálneho) Adriana Mola, plné trefných postrehov bavia už niekoľko generácií čitateľov po celom svete. Mariana Jaremková sa o fenoméne Adrian Mole rozpráva s jeho veľkým fanúšikom Danielom Majlingom.

O významnej slovenskej maliarke európskeho kontextu Ester Šimerovej Martinčekovej – cudzorodému kvetu i prvej dáme slovenského maliarstva - hovorila Zuzana Golianová s kurátorkou a riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu, Zuzanou Gažíkovou.

Je zvyšujúca sa Schumannova rezonancia príčinou narastajúcej podráždenosti až agresivity ľudí? Ich rozladenia? Alebo práve naopak, sú to ľudia a ich správanie, ktoré rozlaďujú Zem? Mariana Jaremková sa na fenomén Schumannova rezonancia pozrie z vedeckého hľadiska a o tom, či sme rozladení z rozladenosti Zeme alebo či z nás Zem raz môže dostať infarkt sa bude rozprávať s kvantovým fyzikom Martinom Pleschom z Fyzikálneho ústavu SAV.