Človek bol po prvom hriechu vyzlečený z Božej slávy a objavil svoju nahotu. A tak od Adama a Evy, človek kráča od figových listov, cez kožený odev k odevu, ktorý mu opäť daroval Boh - obliecť sa v Krista. "Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli." (Gal 3, 27). Aj oblečením sme povolaní navonok zjavoval nový život. Náš odev nie je len niečím povrchným, tým čo nosíme na povrchu kože, ale vyjadruje naše vnútro - zjavuje našu identitu - hovorí o tom, kto som... Nahota a obliekanie sú vo vzťahu podľa ruského filozofa a teológa Vladimíra Solovjeva v akom sú uhlík a diamant. Obe majú z pohľadu molekulovej štruktúry rovnaký vzhľad, ale líšia sa tým, že uhlík svetlo pohlacuje - nič sa od neho nedokáže odraziť do prostredia. Naopak diamant prepustí svetlo a odrazí ho - vyžaruje ho ďalej do prostredia... A teda každý náš odev odráža buď mentalitu figových listov, alebo koženého odevu, alebo odevu Božej slávy. Náš odev môže komunikovať naše kráčanie k Božej sláve i našu príslušnosť ku Kristovi.