Čaká nás ďalší level? Prejdeme po smrti do iného vedomého stavu a budeme žiť večne alebo sú tieto priania čisto založené na túžbach a strachu z ohraničenia našej existencie a definitívnosti jej ukončenia? Ako sa teda vysporiadať s konečnosťou našej existencie? Ako to vnímajú ateisti a prečo život ktorý trvá len zopár desiatok rokov nie je ani strachnaháňajúci a ani šedý a ponurý? Sú vôbec tieto očakávania nebeskej večnosti či reinkarnácie do iného stavu úplne neškodné? Kam to môže viesť, keď veriaci začnú podceňovať hodnotu terajšieho, reálneho života a brať ho len ako dočasnú stanicu v prechode do niečoho dôležitejšieho a večného?