Vypočujte si epizódu, ktorou končíme tretiu sériu Klímapodcastu. Budete v nej počuť troch hostí, ktorí hovoria o svojich aktuálnych pocitoch zo stavu klímy, ale aj tom, ako vidia budúcnosť a čo má podľa nich zmysel robiť, aby sme odvrátili negatívne dopady toho, ako človek zmenil planétu, na ktorej žije. Lucia Szabová zo Znepokojených matiek hovorí, prečo sa jej s témou klíma aktuálne spája očakávanie a zvedavosť, zástupca šéfredaktorky denníka SME a klimatický aktivista Jakub Filo hovorí o...

Slovenská softvérová firma ESET ide stavať vlastné sídlo. Tridsať rokov po fungovaní v prenajatých priestoroch hovoria okrem nového centra inovácií, vedy a techniky, vybudovaného campusovým štýlom, aj o environmentálnom dizajne a uhlíkovo neutrálnej prevádzke. A spojili sa so štúdiom BIG dánskeho architekta Bjarke Ingelsa, ktorý po celom svete razí svoj koncept hedonistickej udržateľnosti. Pod tú sa podpisujú aj hostia Klímapodcastu, prevádzkový riaditeľ ESETu Pavel Luka a architekt Peter...

"Vidíme, že spoločnosť v každodennom živote nie je spokojná. Je dôležité povedať, že sme sa na tú otázku pýtali pred tým, než sme sa akokoľvek zmienili o zmene klímy. Takže táto otázka nie je vôbec nijako kontaminovaná témou zmeny klímy. Životný štýl je spojený so stresom, frustráciou, únavou, vyčerpaním. Ukazuje sa, že toto je dokonca väčšia téma, ako by sa mohlo zdať," hovorí environmentálny psychológ Jan Krajhanzl. Považujú Česi a Češky zmenu klímy za dôležitú? Veria vedcom? Z čoho majú...

Svrčky je denne, Elon Musk je podľa neho vizionár a je viac klíma pesimista ako klíma optimista. V Thajsku spoluvlastní jednu z najväčších fariem na chov svrčkov na svete a v Európe predáva svrčkový proteín. Jeho snom je raz vyrobiť chutný svrčkový burger a dosiahnuť, aby proteín jeho firmy bol lacnejší ako ten kurací. Hosťom siedmeho dielu Klímapodcastu je Radek Hušek, spolumajiteľ českého startupu Sens. "Nie sme príklad firmy, že by sme sa plazili džungľou a napadol nám veľký nápad....

Boris Bajer je odborník na výživu. Vyštudoval všeobecné lekárstvo, je fyziológ aj patofyzilóg. Možno vás takýto hosť v Klímapodcaste prekvapí, ale to, čo jeme, s klímou veľmi súvisí. Prejdeme vegetariánstvo aj vegánstvo, kedy s nimi začať a na čo si dať pozor, aby boli zdravé. Rozprávame sa o tom, ako vyhadzovať čo najmenej jedla a či sú mrazené potraviny nezdravé, alebo je to mýtus. A či aj u nás platí, že obezita je skôr problémom chudobných ľudí a ak áno, ako sa dá jesť zdravo aj za málo...

Tento diel by chcel byť tak trochu vianočným špeciálom, preto sa v ňom rozprávame aj o darčekoch. Tiež je to ale posledný Klímapodcast tohto roka a preto hodnotíme rok 2021, aký ho mali urbanistka Milota Sidorová a moderátor Viktor Vincze. Milota hovorí o svojom sťahovaní sa a o tom, aký má vzťah k veciam. Viktor o svojom lietaní a o tom, ako bol mesiac vegetariánom. Hovoríme aj o parkovacej politike v Bratislave, ale aj iných politikách, o aktivizme, o živote v meste aj na dedine, aj o...

"Zdraví ľudia v podstate nie sú ohrození tepelnými extrémami. Keď je v lete horúco, tak zdravý človek je samozrejme viac unavený a viac vyčerpaný, ale riziko fatálneho dopadu na jeho zdravie je celkom malé. Povedzme, že vek ani nie je taký rizikový faktor, ale u starších ľudí je riziko chronických chorôb, ktoré zhoršujú termoreguláciu," hovorí Aleš Urban, ktorý sa venuje humánnej bioklimatológii. Na otázku Kataríny Kozinkovej, ako teda pripraviť telo na horúčavy, hovorí: "Univerzálna rada je...

"Sme súčasťou ekosystému, ktorý je v rámci Európy tak dôležitý, ako je Amazónia v rámci sveta a sú to Karpaty. Karpaty sú najväčšie súvislé zalesnené územie a je tu ďaleko najviac pralesov v rámci Európy," hovorí ekológ a aktivista Erik Baláž. Tretí diel Klímapodcastu je o lesoch. O tom, či politici myslia vážne slová o zastavení odlesňovania, v akom stave sú lesy na planéte a ako sa o lesy staráme na Slovensku. "Ľudia možno nerozumejú do hĺbky problémom životného prostredia. Politici...

"Teraz, v tejto šiestej správe, sa v podstate iba zvýšila istota, že za zmenou klímy je človek. Ale tie istoty sa už veľmi dlho pohybujú nad 90-timi percentami," hovorí český klimatológ Radim Tolasz, ktorý sa spolupodieľal na príprave šiestej klimatickej správy IPCC. "Medzispráva IPCC z roku 2018, ktorá sa volala Oteplenie o 1,5 stupňa, hovorila, že niekedy najneskôr v roku 2040 prekonáme 1,5-stupňový limit. Správa, ktorý vyšla tento rok (pozn. 2021) hovorí, že to bude už niekde blízko po...

„1,5 je reálnych, ale nehovorím, že za súčasných podmienok, jeden a pol je maximálne oteplenie, ktoré chceme dosiahnuť v roku 2100. To, že sme teraz na 2,4 neznamená, že 1,5 je nereálnych. Ale nie je reálnych s týmito záväzkami,“ hovorí Gabriela Fischerová, ktorá viedla tím slovenských vyjednávačov na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe (COP26). Od tejto konferencie sa globálne veľa čakalo. Konala sa po tom, ako správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu jasne povedala, že za...

Ako reaguje ľudské telo na extrémne teploty? Aj také, aké zažívame toto leto. Čo sa v ňom deje, keď tropické dni opakovane striedajú tropické noci? Čo o tom zatiaľ vyskúmali vedci a zistili zdravotníci a ako sa budú musieť zmeniť naše životy, mestá či celá krajina, aby sme teplotné extrémy počasia zvládali lepšie. Dokáže sa ľudské telo časom prispôsobiť horúčavám alebo budeme musieť prebrať siestu z južnej Európy a zabudovávať klimatizácie do bytov a kancelárií? Hostkou 20. dielu Klíma...

„Jednoduchým sedliackym rozumom povedané, ak nehýbeme pôdou, tak neuvoľňujeme CO2, a prírode už týmto spôsobom robíme dobre,“ hovorí o svojich bezorebných postupoch farmár Bálint Pém. „Tieto pestovateľné postupy v severnej Amerike i v južnej Amerike už majú celkom rozvinuté. Oni nepestujú intenzívnym spôsobom. V Európe, pretože je tu veľmi vysoká koncentrácia civilizácie a veľmi vysoká cena pôdy, sme nútení postupovať opačne. To, čo si ľudia želajú - viac ekológie, si protirečí. Ľudia by si...

"Klimatické zmeny nemôžu byť niečo, čo sa udeje len v Paríži, ale tak, aby to ľudia chápali, nielen aby to bolo technokratické," hovorí ekonóm, pedagóg na vysokej škole a bývalý politik Miroslav Beblavý. O Slovensku hovorí, že zelené témy vnímame ako menej dôležité a je to preto, lebo musíme nájsť cestu ako dobiehať životnú úroveň s tým, aby to bolo udržateľné a to je podľa neho ťažšie ako Švédsko. Tento diel klíma podcastu je o svetovej aj slovenskej politike. O tom, ako bude vyzerať svet...

„Bolo to pre mňa extrémne náročné, zvieralo mi žalúdok a ťažko som sa z toho spamätával,“ hovorí o tom, čo videl v teréne na južnej Morave zničenej tornádom meteorológ Tomáš Púčik. „Chodíme do terénu, aby sme zistili, aké intenzívne to tornádo bolo a aká rýchlosť vetra spôsobila dané škody,“ vysvetľuje, prečo teraz celé dni trávil vonku rozhovormi s ľuďmi a mapovaním zničených domov. Tento diel je celý o tornádach, nielen o tom, ktoré ničilo domy a prenášalo strechy, autá či sedemtonovú...

„Vo všeobecnosti je výkonnosť viac zaužívaný princíp. Potom sú investori, ktorí sú zameraní na dopad svojich investícií, čiže viac na to, do čoho dávajú peniaze. Týmto investorom možno nevadí, keď ich investícia zarába menej ako všeobecný trh alebo hriešne akcie, ktoré sú ako keby opakom environmentálne a sociálne zodpovedných investícií,“ hovorí portfólio manažér Matej Varga. Čo sú „zelené“ fondy, kedy vznikli a prečo? Čo sú hriešne investície? Investuje niekto prioritne na základe...

„Nosná téma v 90-tych rokoch boli kyslé dažde a ozónová diera, na to bola sústredená pozornosť, to sa riešilo. A medzitým sa človek dozvedel, že je aj problém zmeny klímy,“ hovorí Anna Violová, prvá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na slovenskom ministerstve životného prostredia. O pár rokov na to, na rok 1995 a Berlín, kde bola prvá klimatická konferencia, spomína už ako na stretnutie, kde všetci boli „plní entuziazmu, že chceme problém zmeny klímy riešiť a musíme mu zabrániť, aby aj...

„Je dôležité, aby sme ľudí nevodili za nos, aby sme ich ochotu si priplatiť alebo zľaviť zo svojich nárokov v záujme ochrany životného prostredia a znižovania dopadov aj na klímu nezneužívalo na to, že len ďalej budeme pokračovať v systéme, v akom fungujeme teraz a ktorý ničí životné prostredie. Z tohto hľadiska to vnímam ako veľké riziko. Keď sa potom ukáže, že výrobca ich len manipuloval, dôvera ľudí v to, že niečo sa môže zmeniť, sa s každým takýmto prípadom znižuje. A môže dôjsť až k...

“Príroda je stredobodom môjho života už od malička, všetko čo robím, smeruje k ochrane prírody. O klimatickej kríze som čítal aj v 90-tych rokoch, vtedy to boli skôr výstrahy a nejako som to úplne až tak vážne nebral. Pretože stále som vnímal, že priame ničenie prírody, to je to, čo je dôležitejšie v ohrození biodiverzity.  Ale v súčasnosti už tie vplyvy je stále vidno viac. Napríklad v riekach. Tým, že sa trochu oteplí, zmení sa teplota vody. A čím je voda teplejšia, tým je tam menej...

"Rok 2020 bol pre Slovensko extrémny, bol dosť protikladný. Prvá polovica roka bola mimoriadne teplá a mimoriadne suchá, mali sme na Slovensku málo snehu, zaznamenali sme extrémne slnečný, ale aj extrémne suchý apríl, z oblohy spadlo úplné minimum, čo mohlo spadnúť. Potom prišli dažde a celé sa to otočilo. Prichádzali dosť často búrky, boli veľmi silné a dosť často stacionárne. Toto sa opakovala až do konca augusta. Leto prišlo až koncom augusta, začiatkom septembra. Všetko sa to zlomilo 25....

„Klimatológov rok 2020 prekvapil. Skončil, spolu s rokom 2016, ako najteplejší v histórii. Ešte na jeseň sa zdalo, že skončí na druhom, treťom mieste. Ale potom sa stala taká vec, že aj napriek fenoménu La Niña, ktorá sa vyvinula v priebehu leta, prišla naozaj veľmi extrémne teplá jeseň, november a december. A tieto dva mesiace dosť postrčili rok 2020 a napokon sa zaradil s 2016 na prvé miesto,“ vysvetľuje meteorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho, ako to bolo s...

S ministrom životného prostredia Jánom Budajom sa Katarína Kozinková rozprávame o tom, čo je pre Slovensko v boji s klimatickou zmenou najdôležitejšie. Vláda podľa ministra schválila Vládnu radu pre adaptačné problémy a klimatickú zmenu. A živo pracujú aj pracovné skupiny, jedna pre adaptáciu a druhú pre nízkouhlíkovú stratégiu, sú v nich aj priemyselníci a podnikatelia a obe skupiny majú až do sto ľudí, predstavuje minister, ako široko sa na úrovni štátu pracuje na téme klímy. Rozprávame...

Toto je deviaty diel Klíma podcastu denníka SME. S Jakubom Filom sa Katarína Kozinková rozpráva o fenoméne Grety Thunberg. Ako sa stalo, že mladé dievča zo Švédska, ktoré prestalo v piatky chodiť do školy a sedelo s tabuľkou Školský štrajk za klímu pred parlamentom, zrazu reční v OSN, stretáva sa prezidentom Barackom Obamom alebo Emmanuelom Macronom a v zuboch ju má Donald Trump natoľko, že o nej píše nenávistné tweety? Kto sú mladí ľudia po celom svete, ktorí ju nasledujú a bude téma...

Toto je ôsma epizóda Klíma podcastu denníka SME. Katarína Kozinková sa s Jakubom Filom rozpráva o tom, čo môže, a vlastne by aj mal robiť, zodpovedný obyvateľ planéty pre riešenie klimatickej krízy. Takýto diel ste si najviac žiadali vy, naši poslucháči. Chceli ste návod, čo má najväčší zmysel aby ste robili vy sami. Možno vás prekvapíme, ale tento diel začneme globálne, politikou a potrebou veľkých systémových zmien. Ale vysvetlíme aj prečo. Potom nasleduje množstvo odporúčaní na to, čo...

Témou siedmej epizódy Klímapodcastu denníka SME je klíma a Európska únia. Hosťom Kataríny Kozinkovej bol Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, člen výboru pre životné prostredie a náhradník vo výboroch pre energetiku a pre rozpočet. Rozprávame sa o tom, ako klimatická politika Únie vzniká a či je ambiciózna, efektívna a úprimná. Prečo nám niekedy znie viac lyricky ako vecne. Či je EÚ globálny líder v boji s klimatickou krízou. Ako veľmi vedia finálnu...